Vladimír Iľjič Lenin Zakladateľ Diktatúry
Prvý
komunistický štát na svete. Sovietsky zväz bol výtvorom Vladimíra Iľjiča
Ulianova, ktorý prijal meno Lenin. Leninovo založenie štátu s mocenským
monopolom jednej strany, ktorý sa opieral o tajnú políciu a systém pracovných
táborov, výrazne ovplyvnilo smer vývoja 20.storočia.
Neochvejne nemilosrdný Lenin- ktorý sa sťažoval, že ,,Rus...nie je schopný
aplikovať tvrdé opatrenia revolučného teroru“- bol zároveň oslňujúci, ale aj
neschopný, veľmi chápavý, ale aj slepý.
MARXIZMUS A REVOLÚCIA
Tento zástupca pracujúcich sa narodil roku 1870 v Simbirsku na Volge v rodine
patriacej k strednej vrstve. Lenin získal oprávnenie pracovať ako právnik,
väčšinu svojej dospelosti však strávil v kruhu emigrantských intelektuálov za
hranicami Ruska. Jeho staršieho brata obesili roku 1887 za prípravu atentátu na
cára. Lenin bol odvtedy presvedčený, že ,,správne uvažujúci a skutočne čestný
človek musí byť revolucionárom“. Štúdium Karola Marxa v ňom prebudilo vieru v
,,triedny boj“. Po víťazstve proletariátu sa mal štát zmocniť všetkého majetku
a ocitnúť sa v stave ideálneho komunizmu, v ktorom budú všetci odmeňovaní podľa
svojich potrieb.
Za tieto názory ho poslali do vyhnanstva. Na zjazde roku 1903 rozdelilo ruských
sociálnych demokratov Leninovo naliehanie na vybudovanie strany, ktorú by
ovládla stranícka elita.
Na tomto zhromaždení sa leninisti sformovali do radikálneho krídla a prijali
označenie boľševici /od ruského výrazu boľšinstvo, t.j.väčšina/. Počas
revolúcie roku 1905 hrali boľševici iba nevýznamnú úlohu a prakticky sa
nezúčastnili na februárovej revolúcii roku 1917, ktorá zmietla cára. Lenin bol
v tom čase v Zürichu a obával sa, že počas jeho života nenastane ,,skutočná
revolúcia“. V apríli sa síce vrátil do Ruska, ale po neúspešnom júlovom
boľševickom puči utiekol do Fínska. Druhý pokus o prevrat vyniesol Lenina k
moci a postavil ho na čelo vlády. Za Leninovým úspechom v nasledujúcej
občianskej vojne stála predovšetkým Červená armáda Leva Trockého.
Lenin rozpustil pod hrozbou zbraní prvé ruské slobodne zvolené ústavodarné
zhromaždenie. Vyniesol stranu na úroveň bohov a začlenil do straníckej politiky
,,oprávnené krutosti“ ako spôsob ochrany ,,veriacich“. Receptom na
,,neveriacich“ bolo vyslanie na front, povinná práca, konfiškácia majetku,
zatknutie, poprava zastrelením. Keď roku 1924 Lenin zomrel, vystavili ho
nabalzamované telo v mauzóleu na moskovskom Červenom námestí.
Poďakovanie autorovy
(Lukáš Zahatlan, 27. 12. 2010 0:50)